Osobný ,,vzťah,, s amatérkou.
...no musím sa priznať, aj ja.
...dávno, ešte pomalu za čias Márie Terézie, za doby temna a nesvobody, alebo tak mi to dnes príde... Som sa aj ja zaľúbil pri jednej návšteve do amatérky, naše niečo, nebudem to volať vzťah netrval až tak dlho, iba pár mesiacov, začalo to častými schôdzkami, pokračovalo to darčekmi, jedlom a vínom... Nedostala má na sex, ale na svoj skvelý humor. Po pár mesiacoch sa to pokazilo a skončilo (Ale, musím povedať, že aj tak ďakujem, bolo to s ňou fajn, bola to skvelá baba.). Svoju vinu (subjektívny názor, lebo druhá strana sa nevyjadrila) svojim spôsobom sme na tom mali obaja, ja som nepremýšľal a ona asi zasa až moc.
Z jej strany tam asi zafungoval syndróm, ktorý je u ,,amatérok,, bežný, problém zo vzťahmi, neverila na úprimnú lásku v dôsledku sklamania...
A ja som bol vtedy úplne obyčajný,,kretén,,
Nevyšlo, nebol žiaden Happy End. To najlepšie bolo, že
po troch mesiacoch som bol kúpiť dovolenku a snubný prsteň, ktorý som jej tam chcel dať a požiadať o ruku
.
Ja som bol ináč, akože stotožnený s prácou akú robí. Myslím si, že keby dala tomu šancu, mohlo to vyjsť.
Od tej doby sme sa už nikdy nevideli. Nepoviem jej meno, ale občas ešte stále inzeruje na amatérkach...
Taká je osobná skúsenosť.
Nikdy nehovor nikdy a neodsudzuj nikoho.
